Hungarian (formal)Slovenčina (Slovenská republika)
Analýza hospodárstva Okresné a regionálne analýzy KOŠICE-okresné a regionálne analýzy

KOŠICE-okresné a regionálne analýzy

Pozor: Otvorí sa v novom okne. PDFTlačiťE-mail

Administratívne kraje na Slovensku

 

 

Geografia a územné charakteristiky Košického kraja

 

 

Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska. Na severe hraničí s Prešovským krajom a na západe s Banskobystrickým krajom. Na juhu susedí so župou Borsod-Abaúj-Zemplén regiónu severného Maďarska, na východe s Užhorodským krajom Ukrajinskej republiky.
Slovenské Rudohorie s najvyššími vrchmi kraja, Stolicou 1476 m n.m. a Kohútom 1405 m n.m. je situované na západe kraja. Nížinnú čast' tvorí najmä Košická kotlina, otvorená smerom na juh. V centrálnej časti územia sa tiahnu Slanské vrchy. Vo východnej časti kraja je situovaná Východoslovenská nížina, ktorej centrálnu čast' tvorí Východoslovenská rovina, kde sa nachádza najnižšie položený bod Slovenska (94 m n.m.). V juhovýchodnej, prevažne rovinatej časti kraja sa nachádzajú Zemplínske vrchy. V severovýchodnej časti Košického kraja sa nachádzajú Vihorlatské vrchy.
Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline (okres Košice- okolie), v okolí obce Ďurkov a v podhorí Vihorlatu (okres Michalovce, Trebišov, Sobrance). Minerálne vody s liečivými účinkami sa využívajú v Sobraneckých kúpeľoch.
Kraj má veľké prírodné bohatstvo a značné množstvo veľkoplošných a maloplošných chránených území, ktoré poskytujú potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Z veľkoplošných okrem Národných parkov (NP) Slovenský raj a Národný park Slovenský kras existujú ďalšie významné lokality - biosférická rezervácia a chránené krajinné oblasti (CHKO) Vihorlat a Latorica.



Popis funkčného členenia územia
Košický kraj sa administratívne člení na 11 okresov: Košice I-IV, Košice -okolie, Gelnica, Michalovce, Rozňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Rozlohou najväčším okresom je okres Košice - okolie 1533 km2, najmenším Košice III 21 km2. Kraj má rozlohu 6753 km2, čím sa radí čo do rozlohy na štvrté miesto na Slovensku. Počet obyvateľov: 770 508. Nachádza sa v ňom 440 obcí, z čoho je 17 mestských sídiel (sídla so štatútom mesta). Krajským mestom sú Košice.  

Hospodársky potenciál
Košický kraj patrí k najvýznamnejším hospodárskym priestorom SR, ktorého ťažiskovými priemyselnými odvetviami sú odvetvie výroby kovov, strojársky, potravinársky a ťažobný priemysel, priemysel stavebných hmôt, palív a energetiky, ďalej stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Priemyselne najrozvinutejšie je mesto Košice, kde sa nachádza strategicky významný podnik U.S. Steel s.r.o. Košice a ďalšie významné podniky. Okresy kraja sú z hľadiska odvetvovej štruktúry priemyselnej výroby heterogénne, okrem okresu Sobrance, ktorého hospodársku štruktúru tvorí niekoľko menších priemyselných podnikov.
V Košickom kraji sa nachádza 338 400 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej je 62,2 % ornej pôdy. Prevažná čast' územia Košického kraja patrí do východoslovenskej obilninárskej výrobnej oblasti s rôznorodou živočíšnou výrobou. Súčasťou je Tokajská vinohradnícka oblasť' v okolí Slovenského Nového Mesta a Sobraniec. Takmer 40% územia Košického kraja pokrývajú lesy. Najlesnatejšími sú okresy Rožňava, Košice - okolie a Gelnica, najmenšiu plochu lesov má okres Michalovce.

Dopravný potenciál
Košický kraj má vysoký dopravný potenciál. Významným dopravným uzlom celoštátneho i medzinárodného významu je mesto Košice, kde sa stretávajú dôležité cestné, železničné trasy normálneho i širokého rozchodu a letisko, ktoré má štatút medzinárodného letiska. Územím kraja prebiehajú významné nadregionálne cestné, železničné a energetické, dopravné ťahy v smere východ - západ a sever - juh. Potenciálne dopravné tranzitné možnosti regiónu sú značné. Na susedné krajiny je kraj napojený cestnými a železničnými hraničnými priechodmi. Po južnom okraji územia prebiehajú v smere východ - západ tranzitné trasy produktovodov, prepravujúcich zemný plyn a ropu.

Turizmus a rekreácia
V južnej a juhovýchodnej časti regiónu Gemer leží Národný park Slovenský kras. Jeho viaceré jaskyne a priepasti sú zaradené medzi pamiatky UNESCO. Z kultúrno-historických pamiatok zaujmú najmä hrady (Krásna Hôrka) alebo ich zrúcaniny, viaceré kaštiele (Betliar) a mnohé kostoly roztrúsené po gemerskej vetve Gotickej cesty.

 


Región dolného Zemplína vo východnej časti Košického kraja charakterizuje najmä vynikajúce tokajské víno. Medzi najnavštevovanejšie turistické lokality Dolného Zemplína patrí okolie vodnej nádrže Zemplínska šírava.


Prírodným skvostom Spiša je Národný park Slovenský raj. Spišský hrad s okolím (najväčší hradný stredoveký komplex v strednej Európe, Spišské Podhradie, cirkevné mestečko Spišská Kapitula, gotický kostolík v Žehre) bol zaradený medzi pamiatky UNESCO.


Najväčšie atrakcie:
kultúrno-historické pamiatky mesta Košíc, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Jasovská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, vodná nádrž Zemplínska šírava, Herliansky gejzír, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, Slovenský raj, Spišský hrad a okolie, lyžiarske stredisko Plejsy.



KOŠICE


 
Metropolou kraja a celého východného Slovenska sú Košice - centrum obchodu, remesiel, kultúry a vzdelanosti celého regiónu. Košice sú druhým najväčším mestom Slovenska a oplývajú množstvom kultúrnohistorických pamiatok.


Druhé najväčšie slovenské mesto je nielen centrom  východného Slovenska, ale aj jadrom oblasti Východných Karpát, spájajúcej špecifiká viacerých národov a národností.


 
 Námestie s divadlom


Mesto KOŠICE (242 066 obyvateľov) leží na rieke Hornád na západnom okraji Košickej kotliny, má dlhú a bohatú históriu a prežíva veľmi dynamickú súčasnosť. Po stáročia bolo najvýznamnejším strediskom celého regiónu, prirodzeným centrom obchodu, remesiel, kultúry a vzdelanosti.


HISTÓRIA


Stredoveké mesto Košice vzniklo približne v polovici cesty medzi opátstvom a hradom. Jeho písomne potvrdená história siaha do roku 1230. V prvých listinách sa spomína pod názvom Villa Cassa, z ktorého sa vyvinulo latinské pomenovanie Cassovia, nemecké Kaschau, maďarské Kassa a napokon aj slovenské Košice.


V roku 1342 sa dočkali dôležitých výsad slobodného kráľovského mesta. Mimoriadne významný je pre Košice dátum 7. máj 1369. V tento deň dostali ako prvé mesto v Európe kráľom signovanú erbovú listinu. Tento deň sa dodnes oslavuje ako Deň mesta Košice. V 15. storočí boli Košice so sedemtisíc obyvateľmi druhým najväčším mestom Uhorska (prvý bol Budín a tretia Bratislava).


20. storočie zmenilo Košice radikálnym spôsobom, pričom zmeny mali do značnej miery politický charakter. Mesto sa v prvom rade začlenilo do nových štátnych útvarov. Posledný deň roku 1918 sa stalo súčasťou Československej republiky, v roku 1938 ho na viac ako šesť rokov zabralo horthyovské Maďarsko.


Postupne sa menili aj ďalšie významné atribúty Košíc: veľkosť, národnostná štruktúra a celkový vzhľad. Od konca druhej svetovej vojny do konca 20. storočia sa počet Košičanov viac ako zdvojnásobil. Pre nových obyvateľov prichádzajúcich najmä z vidieka vznikli nové obytné štvrte.


Dnes tvoria výraznú väčšinu populácie mesta Slováci, minoritne sú zastúpení Maďari, Česi a Rómovia. Najväčším podnikom v Košiciach a jedným z najväčších podnikov na celom Slovensku sa stali Východoslovenské železiarne (dnes U. S. Steel) postavené za juhozápadnými hranicami mesta.


PAMIATKY


Za pamiatkami Košíc netreba chodiť veľmi ďaleko, pretože takmer všetky sa sústreďujú do historického centra mesta, ktoré je rozlohou najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Jeho ústredným priestorom je vretenovité Hlavné námestie, ktoré sa právom považuje za jedno z najkrajších slovenských námestí. Je mimoriadne živou pešou zónou olemovanou množstvom krásnych historických budov. Dominantou mesta aj námestia je gotický Dóm sv. Alžbety ktorý je najväčším kostolom na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie ležiacou katedrálou západného typu v Európe.


Pred severným priečelím dómu stojí Urbanova veža postavená v 14. storočí. Samostatne stojaca kaplnka sv. Michala, bývalá kostnica, z konca 14. storočia vytvára spolu s Dómom sv. Alžbety a Urbanovou vežou ucelený a na Slovensku ojedinelý gotický súbor pamiatok.


Najmä v lete je najživším miestom celých Košíc priestranstvo medzi divadlom a dómom. Tvorí ho park so spievajúcou fontánou.


 
V južnej časti ústredného námestia sa možno oboznámiť so stredovekým mestským opevnením. Vstupom do podzemia sa ocitneme v zrekonštruovaných základoch Dolnej brány, ktoré sa využívajú ako netradičná galéria a koncertná sála.


Košickým symbolom je aj Socha maratónca. Pripomína skutočnosť, že v Košiciach sa každoročne na jeseň organizuje Medzinárodný maratón mieru, ktorý patrí k najstarším na svete.


V jednom z múzeí si návštevníci môžu prezrieť aj slávny Košický zlatý poklad. Jedinečná zbierka zlatých mincí z 15. až 17. storočia s hmotnosťou 11 kg pochádza z 81 európskych mincovní.


Informácie o Košickom samosprávnom kraji


Košický kraj


Aktuálne zriadenie a systém krajov vznikol na základe zákona 302/2001 schváleného Slovenskou Národnou radou. Oblasť súčasného košického kraja sa rozprestiera na častiach území bývalých grófstiev Zemplínskej, Užskej, Abovskej, Turnianskej, resp. Gemerskej. Výsledkom reformy sa pôsobnosť regionálnych krajov postupne rozširovala. Pod pôsobnosť krajov sa začlenili stredné školy, okresné nemocnice, sociálne inštitúcie, preprava osôb, údržba ciest druhej a tretej triedy, regionálny rozvoj a ďalšie oblasti. Zatiaľ čo v minulosti pre chod kraja nutné finančné prostriedky boli vládou cielene prevádzané, v budúcnosti tento druh vplyvu postupne skončí a samosprávny kraj bude môcť so sumu zo zhromaždených daní voľne disponovať.

 
Samospráva


Orgánmi regionálnej samosprávy sú priamo zvolení predseda  a 57-členné Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) na volebné obdobie r.2009-2013 v 11-tich okresoch: Košice I až IV, Košice-okolie, Gelnica Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Sídlom KSK je krajské mesto Košice.


Rozloha a počet obyvateľov


Kraj rozlohou 6 753 km2 zaberá 14 % územia SR. Na severe a západe susedí s Prešovským a Banskobystrickým krajom. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na východe s Ukrajinou. Počet obyvateľov je vyše 766 tisíc.


Sídelná štruktúra


V Košickom kraji sídli  440 obcí, 17-timi mestami sú Košice, Michalovce, Spišská Nová ves, Rožňava, Trebišov, Gelnica, Moldava nad Bodvou, Medzev,  Strážske, Veľké Kapušany,  Dobšiná, Sobrance,  Krompachy, Spišské Vlachy,  Sečovce, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou.


Urbanizácia


Stupeň urbanizácie v kraji dosahuje 56,5%, z čoho takmer jedna tretina obyvateľov žije v meste Košice. Najnižší stupeň urbanizácie je v okresoch Košice - okolie (13%), Gelnica (21%) a Sobrance (27%).

Kompetencie Košického samosprávneho kraja (KSK) na regionálnej úrovni:

  • podpora a rozvoj miest a regiónov,
  • programy cezhraničnej spolupráce,
  • stanovovanie a odsúhlasenie miestnych daní poplatkov,
  • územné plánovanie a výstavba,
  • doprava a regulácia dopravy, správa a manažment ciest 2. a 3. triedy,
  • školský systém- zriaďovanie a správa stredných škôl, podpora zriaďovania súkromných cirkevných škôl
  • kultúra- knižnice, divadlá, múzeá, galérie,
  • zdravotníctvo – zriaďovanie a správa polikliník, okresných nemocníc a zdravotníckych centier,
  • sociálna oblasť- zriaďovanie a správa opatrovateľských centier, sociálnych inštitúcií,
  • ochrana prírody a životného prostredia, využitie a ochrana vody a pôdy, odpadové hospodárstvo.


V oblasti štrukturálnych fondov má KSK nasledujúce kompetencie:
1. KSK je sprostredkovateľským orgánom v rámci opatrenia Renovácia a rozvoj obcí Operačného programu základná infraštruktúra (delegované kompetencie z Riadiaceho orgánu – MVaRR SR na Košický samosprávny kraj / NUTS III región/ na základe partnerskej zmluvy).
2. KSK je spracovateľom regionálnych a lokálnych projektov, podporovateľom usadzovania zahraničných investorov a rozvoja podnikateľského prostredia, poskytovateľom informačných služieb pre miestnu samo-správu, inštitúcie a obyvateľov Košického regiónu.
3. V Košickom regióne predstavuje KSK kľúčového hráča regionálnej politiky a je zodpovedný za teritoriálne a územné plánovanie, infraštruktúru a regionálnu politiku Košického regiónu ako takú. Spôsob dosiahnutia vyššie spomenutých kompetencií a cieľov KSK je využitie prostriedkov štrukturálnych fondov a EÚ fondov (Phare, Iniciatívy ES,…), ako aj verejných a národných zdrojov a prostriedkov z rozpočtu KSK (spolufinancovanie regionálnych a lokálnych projektov ).