Okresné a regionálne analýzy

Napísal Dócs Beáta Pondelok, 18 Január 2010 09:20

FINANČNÉ A EKONOMICKÉ DOPADY KRÍZY,
MOŽNÉ MIESTNE ODPOVEDE

dr.Szilágyiné Baán Anna
tajomníčka

Obchodná a priemyselná komora župy Borsod-Abaúj-Zemplén

V lete roku 2008 zo Spojených štátov dorazila prekvapivá správa o kolapse v bankovníctve, o prepade v oblasti nehnuteľností ako aj o výraznom poklese vo výrobe v automobilovom priemysle.
Maďarská verejnosť to všetko sledovala ako vzdialenú zaujímavosť, a v tom čase bolo len málo ľudí, ktorí už vtedy varovali a predpovedali, že pôjde o veľký problém, ktorý môže mať na oslabené Maďarsko oveľa horší dopad, ako na iné krajiny. Politici ukľudňovali, a analytikov obviňovali zo šírenia poplašných správ.

Medzitým, v jednom z najchudobnejších regiónov Maďarska, v Severnom Maďarsku, prichádzali podnikatelia s čoraz smutnejšími novinkami. Stavebný priemysel sa takmer úplne zastavil, dodávky "just in time" dodávateľov automobilového priemyslu neboli prebrané ich odberateľmi. To čo bolo dovtedy závideniahodné, takmer výlučne na nemecký trh orientované spoločnosti, firmy teraz zdesene zistili, že ich dlhoroční zahraniční obchodní partneri zrušili objednávky z minúty na minútu. Vtedy pochopili situáciu a začali prijímať potrebné opatrenia.

 

Prvé dopady na podnikateľskú sféru v Severnom Maďarsku

Začiatkom novembra 2009 sa Obchodná a priemyselná komora župy Borsod-Abaúj-Zemplén
spýtala svojich členov: aké majú skúsenosti, ako reagovali, aké sú ich očakávania?

Odpovede vo veľkej miere prišli v mailovej podobe, o značných vplyvoch informovali najmä výrobné podniky.

1. obr. Prvotný vplyv krízy na podnikateľov

Dve-tretiny respondentov, najmä z oblasti stavebníctva, strojárstva, hutníctva zaznamenali prudký pokles zásob. Vznikol tzv. „dlhový reťazec”, čo znamenalo, že dodávatelia za dodaný  tovar nedostali zaplatené, keďže aj ich odberaťeľom dlhovali ďalší odberatelia (faktúry/pohľadávky sa neuhrádzali). A banky zároveň prestali poskytovať úvery. Podpísanie dobre pripravených exportných zmlúv sa odložilo o niekoľko mesiacov, factoring sa ukončil, nebolo možné dostať žiadne prevádzkové financovanie, ani investičné úvery.

Predĺženie tzv. Széchenyi karty, ktorá spĺňala všetky požiadavky, väčšina bánk odmietla. Úrokové sadzby prudko vzrástli, existujúce, už načerpané investičné úvery sa stali veľmi drahými. Firmy reagovali samozrejme okamžite: výpadok sa snažili predovšetkým nahradiť vyhľadávaním nových trhov, resp. dočasne odložili alebo pozastavili vývoj firmy.

2. obr. Prvé kroky podnikateľov

Koncom novembra - začiatkom decembra sa aj vo vládnej komunikácii objavili krízové opatrenia: správy informovali o rôznych úverových konštrukciách. Pod názvom „Nové Maďarsko” sľúbilo ministerstvo mikropôžičky pre malých podnikateľov, avšak ani do jari 2009 tieto požičky neboli poskytnuté. Aj keď tento program mal zahŕňať a prevziať úverové riziko mikropodnikateľov, sprostredkujúce banky - čiastočne z dôvodu nedostatku peňazí, čiastočne v dôsledku prísnejšieho posudzovania rizika - denne sťažovali podmienky. Jedinú možnosť ponúkalo sporenie, ale v prvom rade sa to týkalo len vidieckych malých podnikov, a ich požadované financovanie muselo byť v súlade s predmetom ich činnosti. Napriek stále ťažším podmienkam v roku 2008 počet firiem neklesol; takéto rozhodnutia sú charakteristické pri tých nadnárodných spoločnostiach, ktorých vzdialený manažment rýchle rozhoduje berúc do úvahy príjmy a výdaje, nie personálnu politiku firmy. Jednoznačné ale bolo, že aj miestny podnikatelia nevydržia dlho, a obdobie Vianočných sviatkov ako aj okolnosti ku koncu roka ich prinútia urobiť tento krok – sami sa tak vyjadrovali v novembri.

Očakávania firiem v súvislosti s dopadom krízy

Napriek reálne zhodnotenej situácii niekolko respondentov uviedlo, že prihliadajúc na  budúcnosť sa nevzdávajú vývoja, inovácií a vzdelávania. Pomoc komory žiadali z dôvodu prekonania vtedy považovaných ešte dočasných problémov. Január 2009 priniesol nový problém: Rusko-ukrajinská plynová kríza zapríčinila niekoľkodňové obmedzenia u veľkoodberateľov, s výhliadkami na ďalšie kroky. Na telefonáty, dotazy sme obdržali smutný odraz situácie: väčšinu spoločností sa obmedzenia netýkali, kedže kvôli nedostatku zákaziek nepracovali, a tak sa vo viacerých firmách venovali údržbe. Nasledovalo prepúšťanie. Vo veľkých spoločnostiach so zahraničnou majetkovou účasťou sa prepúšťalo hromadne, u malých miestnych podnikateľov postupne.

Koncom januára sme sa opäť spýtali našich členov, ako vidia situáciu. Obraz bol ešte ostrejší. Takmer bez výnimky vykazovali významný trhový pokles. Stav objednávok poklesol o 40-60% v stavebníctve, o 30-50% v strojárstve a chemickom priemysle.

Obrat obchodných podnikov sa znížil len nepatrne, a to väčšinou v menších vidieckych mestách, resp. malých osídleniach. Je to preto, že životná úroveň obyvateľstva v tom čase ešte neklesla, od apríla sa však situácia oveľa zhoršila. Obchod - aspoň podľa štatistických údajov – od januára pozitívne ovplyvnila nákupná turistika slovenských občanov, ktorí platili silnou menou EURo, voči slabému HUFu. Zvýšilo to v prvom rade tržby medzinárodných obchodných reťazcov, maloobchodníci profitovali z toho minimálne. Úverovanie naďalej stagnuje, veľká casť EU zdrojov neslúži na oživenie hospodárstva, ale stráca sa v kameni a betóne. Na národných fóroch maďarská obchodná komora opakovane varovala: casť finančných prostriedkov by mala byť prerozdelená na podporu ekonomiky, je k tomu  naklonená teraz aj Európska komisia. Nič sa však nestalo. Odznelo tiež: treba znížiť dane,  rozvíjať, a nie stĺmiť činnosť prosperujúcich podnikateľských subjektov.  Uprednostňovať objednávky maďarských firiem. Nemci, francúzi, slováci sa snažia podporiť vlastné podniky. Maďarsko nie.

Možné miestne odpovede – Iniciatívy obchodnej komory

Na dianie v republike, na prijímanie zákonov môže mať miestna komora veľmi malú kontrolu. My sme predsalen hľadali, čo by sa urobiť dalo. Akú pomoc by sme vedeli ponúknuť miestnym, a ako odpovedať.
Keďže najväčším problémom bola strata trhov – a všetko ostatné následok toho – primárne sme sa rozhodli sústrediť pomoc v tejto oblasti. Podľa našich výpočtov odchádza z nášho kraja ročne okolo 100 miliárd Forintov na také zákazky, ktoré by miestne podniky boli schopné vyrobiť v postačujúcej kvalite. Upozorňuje na to aj jedna naša akcia ”Vezmi a Chráň” spustená pred niekoľkými rokmi. V decembri a januári vedenie komory navštívilo primátorov krajských miest, a požiadalo ich, aby uprednostňovali miestne podniky. Bude to aj v ich záujme: zaplatené peniaze sú zdaňované na mieste, miestna firma nezmizne bez stopy, a záväzky sa možu jednoduchšie vymáhať. Dohoda bola viac-menej uzavretá. A prax: bolo vypísaných viacero výziev na obnovenie materských skôl. Podmienky platby: jednorázové vyúčtovanie, po ukončení práce, vyplatenie po niekoľkých mesiacoch. Objem: 100 mil. Forintov, doba trvania: jeden a pol roka. Ktorá miestna firma by bola schopná toto úverovať?

Mesto Miskolc predstavilo dekrét na podporu investícií, v ktorom rozbiehajúcim firmám sľubujú značnú pomoc, napr. v oblasti výstavby, dopravy poskytli zoznam spoločností ktoré by mohli byť nápomocné. Existujú tisíce takýchto spoločností, preto sa obchodná komora zaviazala pripraviť zoznam firiem a zároveň ich predstaviť. Všetko sa samozrejme dostane  aj na domácu web stránku komory.

Pravdepodobne neexistuje miesto, kde by sa na rokovaniach a stretnutiach neponúkla miestna minerálka, alebo iný nealkoholický nápoj. Maličkosť? Pre viacerých to znamená  pracovné miesto.
Úrady a miestne samosprávy viditeľne ťažko reagujú na situáciu. Ale existuje zoskupenie podnikateľov: 2500 členov obchodnej komory, ktorí na vlastnej koži cítia problémy. S ich účasťou sme začali projekt „Dajme si prácu navzájom”. Prostredníctvom našej web stránky môžu výlučne členovia komory medzi sebou nájsť vhodných obchodných partnerov. Má to ešte jednu výhodu: členovia komory súhlasili s dodržaním etických pravidiel, a tak je možné ich prostredníctvom komory vždy zastihnúť. Je to dôveryhodná komunita.

V marci sme premenili vstupnú halu nášho sídla. Tam umiestnené veľké obrazovky počas celého roka premietajú reklamné spoty našich členov. Na ich príprave sme spolupracovali s  mediálnymi spoločnosťami, ktorí sú členmi komory a tak sa ujali tejto práce s poskytnutím  výrazných zliav. V priestoroch nášho sídla spoločnosť Pannon poskytla taktiež značné zľavy pre členov komory. Kríza však bude hlboká a neúprosná. Akúkoľvek pomoc poskytneme, členovia komory to nemôžu prežiť, ak ich obchodní partneri hromadne krachujú a  obyvateľstvo sa stáva postupne chodobným. Komora je orgánom verejnej moci, za ich členov a za celé ekonomické spoločenstvo nesie zodpovednosť. Preto je veľmi dôležité, aby sa informácie o prežití dostali ku každému podniku načas. V apríli sme práve preto zmenili aj našu komunikáciu. Do mesačníka, ktorý vydávame už viac ako 15 rokov sme vsunuli 4-stranovú prílohu o severnom Maďarsku. Vďaka tomu viac ako 60tisíc rodín, podnikateľských subjektov, firiem získava informácie, plus na našom webe sa dozvie ďalšie podrobnosti.

V čase dokončenia rukopisu – ďaleko po nedodržanom termíne – je 19.apríla, nová vláda predstavuje svoj program. Hovorí sa už nie o 3, ale 6%nom prepade, niektorí analitici nepovažujú ani 10%ný pokles za pesimistický. Výzva je veľká, úlohy však píše sám život.